Hrebeň Kremnických vrchoch je jedno z najkrajších miest na Slovensku. Ešte viac to platí v zime. Keďže v Kremnických býva vždy plno snehu, je to veľmi populárne miesto na bežkovanie. Samotná hrebeňovka (ktorá zčasti zahŕňa aj diaľkovú SNP-čku), však ide mimo upravených trás, takže býva neprešliapaná, čo jej zároveň dáva svoj ráz a čaro. Na hrebeni tohoto turisticky veľmi dôležitého pohoria je nedostatok možností sa bezpečne skryť. Keď ide človek zo sedla Veľký Šturec, po celodennej túre to umožňuje jedine Cabanka. Keď pokračuje ďalej, na Skalke je iba viacero možností hotelového ubytovania. Samozrejme, po ceste je veľa klasických altánkov, ktoré sú však pre prípad prečkania zlého počasia alebo nocľahu nepoužiteľné. Jediná a posledná búda vhodná na prenocovanie je na Zlatej Studni.
Donedávna bola tato búda bez dverí, takže v zime býval vnútri nafúkaný sneh. Po dlhých rokoch, keď sa členovia OZ radi túlali po hrebeni Kremnických Vrchov, pri návšteve tejto lokality im vždy napadla myšlienka, že na nej chýbajú dvere. Tak sme sa rozhodli “prerobiť” túto búdu na útulňu. Myšlienka nabrala reálny rozmer, keď Mestské Lesy Kremnica prichystali prebytok reziva na latrínu pri útulni Cabanka, ktorú sme tiež realizovali my. Plán bol jednoduchý: preniesť dosky z Cabanky a zhlobiť dve prične a tiež dvere.
Aj keď práca ešte nie je úplne nedokončená (chýba zatiaľ jedna pričňa a dvere nie sú natreté), celá akcia “prerábky“ sa zatiaľ uskutočnila v troch fázach.
V prvej fáze sme vo dvojici preniesli dosky z Cabanky hore na Zlatu Studňu. To bola niekoľkohodinová fuška, keďže sme na to boli iba dvaja a dosky boli dlhé a ťažké. Po ceste sme presvedčili zopár turistov a tí nám pomohli s prevláčaním dosák. Kamarát Braňo sa potom vrátil na Cabanku a ja som zbúchal pričňu, ktorá výrazne zvyšuje pohodlie nielen pre nocľažníka, ale aj pre ľudí, ktorí sa zastavia na chvíľu a môžu sa civilizovane posadiť.
Druhá akcia sa konala za pomoci dobrovoľného horského záchranára Ivana z HS Skalka, ktorý zohnal ďalšie dosky a autom ma zobral až zo Žiaru nad Hronom hore na Skalku. Tam sme spolu s trojicou mladých chalanov (ktorých som naverboval na brigádu hneď na mieste, keďže išli na Chatu Hostinec) vyniesli dosky hore z Bystrického sedla kam Ivo prišiel autom. Keď sme vyniesli dosky až hore, tak sme za brutálnych zimných podmienok zbúchali dvere a zavesili. Bohužiaľ, mali sme len slabé pánty a ako je pri útulniach obvyklé, dvere sme osadili s otváraním von (viď foto vľavo). Po úspešnej akcii chlapi pokračovali smerom na Hostinec a ja som sám vrátil na Skalku, kde som mal odložené veci a potom pokračoval na Cabanku kde som spal.
Tretiu akciu zatiahol Braňo potom, čo sme zistili, že niekto dvere vylomil. Kompletne vymenil pánty a dvere namontoval tak, aby sa otvárali smerom dovnútra. Na dvere pripevnil aj držiaky a západku, aby dvere ostali zatvorené. Všetko potrebné, čo ešte chýba, dokončíme nabudúce.
Týmto sme z obyčajnej „búdy“ spravili ďalšiu vylepšenú útulňu, kde sa bude človek môcť poriadne skryť pred zlým počasím a v prípade potreby aj prespať. Ostáva nám len dúfať, že ju nikto nebude ničiť. Tu nejde len o pohodlie, ale uzatvorená útulňa zvyšuje bezpečnosť na hrebeni, lebo v prípade núdze zvyšuje šance na prežitie.
Pavol „Chodec“ Horváth
