Pôvodným stavom je sloboda. Najprv sme mohli kráčať kam sme chceli, až potom niekto vymyslel zákazy a postavil ploty

Strecha nad hlavou

Väčšina turistiky sa odohráva v jednodennej forme. Ale skutoční znalci vedia, že najkrajšia forma turistiky spočíva vo viacdňových dobrodružstvách. Najotrlejší to zvládnu len s prespatím pod celtou, niekto si pribalí stan, ale veľká pomoc, najmä v neistom počasí, sú prístrešky a útulne. Turistov to oslobodí od vláčenia ťažkého batoha, zvýši to komfort, ale aj bezpečnosť a nezabúdajme, že niektorí turisti sú už vo veku, kedy ocenia pevnú strechu nad hlavou.

Občianske združenie podporuje myšlienku budovania troj- a v rozumnej miere štvor-sezónnych útulní (s pieckou)  pre prenocovanie na turistických trasách, avšak bez vytvárania základní pre “ožranské partie”. To znamená minimum odkladacích priestorov a a čo najviac spacích miest chránených pred živlami.

Prístrešky

Pre prenocovanie turistov existujú rôzne prístrešky. Spravidla sú to jednoduché stavby so strechou a bočnými stenami ale bez dverí. Bohužiaľ, často vidíme na turistických chodníkoch len altánky, ktoré poslúžia len na posedenie, hoci pri troche snahy by mohli mať aj steny, ktoré by chránili nocľažníkov najmä pri daždi s bočným vetrom. Výborný príklad kvalitného prístrešku je na fotografii nižšie:

Prístrešok na Amonovej lúke, Malé Karpaty

Útulne

Pod týmto pojmom si predstavujeme už jednoduchú budovu, v našich podmienkach obvykle z dreva, ktorá sa dá väčšinou uzatvoriť. Často ide o bývalé koliby, ubytovanie po lesných robotníkoch (napr. Ramža v N. Tatrách zostala po stavbe plynovodu), pastierske koliby a stretávame sa aj s tým, že ich už rovno postavia pre potreby turistov.

Útulňa Žliabok

Veľmi pekný príklad malej útulne nájdeme v pohorí Tribeč s názvom Žliabok. Na pričniach by sa tam vyspali dvaja-traja ľudia, ďalší dvaja by sa zmestili na podlahe. Sympatické je aj to, že tam nie sú všelijaké police, či vybavenie, ktoré by viedlo k tomu, aby sa tam zabývala nejaká partia a organizovala víkendové pijanské orgie. Je to vskutku útulňa, ktorá slúži v prvom rade na prenocovanie. Vtipné je aj netradičné využitie veľkého suda na víno, ktorý bol využitý na samotný korpus útulne, k tomu už len vstupná terasa a plechová strecha. Táto útulňa sa blíži k ideálu ešte jednou podmienkou – zdroj vody je len pár metrov od nej. Keďže nocovanie je spojené s prípravou jedla večer aj ráno, každý útulok bez vody znamená, že si tam turista musí na chrbte doniesť značné množstvo vody.

Keď si predstavíme, koľko peňazí a úsilia sa na Slovensku venovalo výstavbe atrakcií typu rôzne rozhľadne, je až nepochopiteľné, že prednosť nedostávajú vo väčšej miere objekty, ktoré by slúžili skôr turistom ako výletníkom. Hovoríme nielen o tom, aby štát podporoval tento typ turistickej infraštruktúry legislatívne, ale pomáhal aj s výstavbou a údržbou.

Štvorsezónne útulne

Za zmienku stojí problematika útulní, ktoré sú vybavené pieckou. Pre zimnú turistiku sú dôležitými opornými bodmi, čo môže byť nielen vecou pohodlia, ale aj bezpečnosti v prípade náhleho zlomu počasia.

Niektoré útulne sú v háklivom prostredí, turisti sa snažia získavať palivové drevo v bezprostrednom okolí, čo však v prípade vzácnych porastov a území s vyšším stupňom ochrany znamená značný konflikt, čo by mohlo viesť k zásahu zo strany ochrany prírody, obmedzeniu prevádzky útulne, či jej zrušeniu. V našom združení by sme sa prihovárali za zásobovanie útulne suchým drevom.

Útulne so správcom

Väčšine turistov stačí aj jednoduchá strecha nad hlavou. Ale niektoré útulne poskytujú okrem nocľahu aj komfort občerstvenia či stravy. Pre turistu to znamená ďalšie oslobodenie, lebo nocovanie na takomto mieste znamená, že v batohu nepotrebujem nosiť jednu večeru a raňajky. A tiež sa traduje, že pivo v útulni na konci dlhej túry je vraj dôkazom, že Boh existuje a má nás rád.

Útulňa pod Kečkou

Dobrým príkladom sú napr. Andrejcová, či Útulňa pod Kečkou, ale ak by ste sa popýtali prevádzkovateľov, tak by ste až žasli, koľko problémov museli zvládnuť, či už sú to povolenia od správy národného parku, či podriadenie sa neuveriteľnej batérii predpisov a obmedzení vyplývajúcej z faktu, že slovenská legislatíva dosiahla v byrokratizácii nepredstaviteľné rozmery.

Keď sa človek pozrie na betónovú džungľu v Jasnej, či na monštróznu rozhľadňu na Štrbskom plese, prečo je problém povoliť prevádzku v malom domčeku na hrebeni? Prečo sa nedá obnoviť chata na Medziholí? Myslíme si, že spoločnosť sa postupne prikláňa k názoru, že netreba preferovať megalomanské projekty veľkých developerov, že netreba podporovať lyžiarske haly ako tá na Donovaloch, ale naopak, treba uvoľniť legislatívu a vyjsť v ústrety malým horským chatám a uľahčiť vznik prevádzok ako je Andrejcová, či Ďurková.

______________________________________

Naše združenie by sa v prípade vzniku siete dobrovoľníkov postupne prevzalo starostlivosť o koliby, salaše a prípadne aj o osirelé a pustnúce trampské búdy.

Ak by ste mali nejaké otázky, chceli prispieť brigádnicky, finančne, dlhodobo prevzali patronát nad nejakým objektom a pod., napíšte koordinátorovi pre túto oblasť na e-mail: chodec@slobodapohybu.sk

Scroll to top