Chceme presadiť právo nocovať kdekoľvek v prírode (bivakovať max. 2 noci na jednom mieste), avšak mimo súkromných pozemkov ako sú záhrady, či na dohľad od obydlí, zároveň by platil striktný zákaz zanechávať odpadky a povinnosť zakopávať fekálie. Naším vzorom je škandinávska koncepcia slobody pohybu a pobytu v prírodnom prostredí vyjadrená severskými výrazmi allemansrätten, jokamiehenoikeus, allemannsretten (v preklade „každého právo“).
Problematiku nocovania v našich národných parkoch a CHKO rozoberá tento výborný článok na portáli hiking.sk, kde sa dočítate, čo je legálne a možné.
Z národných parkov je najpriaznivejší stav na Muránskej planine. Samozrejme, náš ideál by bol voľný pohyb a aj nocovanie nielen do 100 metrov od značeného chodníka, ale aj to je oproti striktným pravidlám v oboch Tatrách omnoho príjemnejší stav. Opäť treba dodať, že je veľký rozdiel medzi najrušnejšími oblasťami Vysokých Tatier, či okolím Vrátnej doliny a rozľahlou Veľkou Fatrou, ktorá je priam posiata salašmi, v ktorých mnoho turistov potajomky prespáva. O tom sa bude dať ešte do sýtosti diskutovať.
Občas sa rozhorí debata o tom, či je rozdiel v bivakovaní – spacák, karimatka a nanajvýš nejaká celta – a prespávaní v klasickom stane, ktorý má podlahu a dá sa zazipsovať (rybári by vedeli rozprávať o tom, ako ich policajti pokutovali na Liptovskej Mare, keď v bivaku nechali podlahu).
My sa držíme názoru, že ani stan nie je problémom, ak sa dodrží pravidlo, že nezostane na jednom mieste postavený viac, ako dva dni. Viac by sa patrilo rozobrať pravidlo, že osvietení turisti sa postarajú o to, aby aj ich fekálie zostali zahrabané, že dodržia bezpečnostné pravidlá ohľadom zakladania ohňa a nenechajú po sebe ani smietku.
Bolo by na mieste, aby pribudli v trestnom zákone drakonické tresty za zanechávanie odpadu v prírode, vrátane trestu, ktorý spočíva v zákaze vstupu previnilca do chránených oblastí po dobu niekoľkých rokov. Lebo ak hovoríme o liberalizácii pravidiel, musíme hovoriť aj o zodpovednosti a schopnosti potlačiť nežiaduce správanie. Environmentálna polícia, rangeri, to všetko je v mnohých častiach sveta bežné, tak prečo nie u nás?