Pôvodným stavom je sloboda. Najprv sme mohli kráčať kam sme chceli, až potom niekto vymyslel zákazy a postavil ploty

Sloboda pohybu

Koľko škôd prírode napácha peší turista, ktorý bez zbytočného hluku kráča lesom alebo lúkou? A predsa je súčasná koncepcia ochrany prírody postavená na absurdnom princípe, že v mnohých chránených územiach môžete dostať pokutu len preto, že sa nedržíte značeného chodníka, hoci na tom istom mieste nájdeme lesný kolesový traktor, motorové píly, či poľovnícke terénne auto.

LKT zvážnica v Pieninskom národnom parku
LKT zvážnica v Pieninskom národnom parku
Foto © Richard Grega (odfotené v lokalite Borský Jur)

Chceli by sme podporiť úplnú zmenu uvažovania, aby sa situácia otočila a ochrana prírody sa zamerala v prvom rade na škody vyvolané hospodárskymi zásahmi a turistu v podstate oslobodila. 

Naším vzorom je najmä škandinávska koncepcia slobody pohybu a pobytu v prírodnom prostredí, ale aj prístup uzákonený v mnohých civilizovaných častiach sveta (allemansrätten, freedom to roam, Wegefreiheit).

Chceme presadiť, aby sa zrušili veľkoplošné zákazy a pešiak nebol (okrem špecifických dôvodov v maloplošných chránených územiach) obmedzovaný, mohol všade ísť a za dodržania pravidiel táboriť.

Samozrejme, nechceme to urobiť úplne bezhlavo. Vieme, že niektoré atraktívne lokality zažívajú príliš veľký tlak, a tam sa istej regulácii neubránime.

Budeme sa aktívne pýtať a pozorne načúvať ochranárom z terénu, lebo ich poznatky z konkrétnych území nemožno ignorovať. Skutočný milovník prírody sa rád podvolí pravidlám, ktoré sú logické. Už dnes spolupracujú na mnohých miestach horolezci s ornitológmi a ochranármi, aby sa chránili hniezdiská vzácnych vtákov, také oblasti v kritickom čase nenavštevujú, aj keď formálne nie sú chránené.

Uvoľnenie regulácie by sa malo týkať aj mäkkého prírodného turizmu a s ním súvisiaceho sprievodcovstva, ktoré by sa malo stať voľnou živnosťou bez povinnosti byť v akejkoľvek asociácii. To sa netýka horských vodcov, ktorí vodia klientov na horolezecké terény, ale aj tu sa patrí podotknúť, že takéto vodcovstvo by nemalo byť vstupenkou do chráneného územia, ktoré je inak pre bežného smrteľníka nedostupné z dôvodov ochrany prírody.

Sloboda sa týka aj sprístupnenia zverníc, chceme, aby boli otvorené pre bežnú verejnosť vybudovaním priechodov a brán, ktoré sa už nebudú môcť pre chodcov a cyklistov zamykať.

V prenesenom slova zmysle sa sloboda týka aj práva mať a zažívať skutočné lesy a nie obrovské plochy holorubov, ktoré niektorí vysvetľujú ako „záchranu lesa“, podporujeme prechod na prírode blízke hospodárenie podľa princípov Pro Silva, ako to v Smolníckej Hute predviedol lesník Ladislav Alcnauer, ktoré pracuje s konceptom kontinuálneho porastu. 

Scroll to top