Podporujeme prírodný turizmus. V protiklade s modernou honbou za atrakciami (rôzne lanovky, chodníky v korunách stromov, monštrózne rozhľadne przniace panorámu hôr a pod.) chceme vzbudiť záujem o klasický zážitok pobytu v prostej, nepoškvrnenej prírode, v pozorovaní rastlín a živočíchov, scenérií a zážitkoch táborenia v lone prírody.
Stále viac ľudí si uvedomuje, že na našom kontinente mizne nepoškvrnená príroda. Z veľkej diaľky prichádzajú jej milovníci a chcú zažiť divočinu, nie moderné atrakcie.
Miesta, kde žije hlucháň, kde v blate na chodníku zostala stopa medveďa, kde sa pri trpezlivom pozorovaní môže objaviť vlk alebo rys.
Lesy s prastarými stromami, miesta, ktoré nechávame v moci samotnej prírody, a kde nemáme potrebu zrúbať každý strom napadnutý lykožrútom, toto všetko je najlepšie prostredie pre únik z každodennej civilizácie. Ak už chceme vidieť kus tradičnej a vidieckej ľudskej kultúry, potom hovorme o starosvetskom chove koní na horských pastvinách a približovaní dreva s ich pomocou.
Ak už máme hovoriť o ubytovaní, prírodný turizmus znamená nocovanie na gazdovstve, kde sa ešte doja kravy, kde sa dá vidieť orba s konským záprahom, či práca pastierskeho psa.
Nechajme tých ľudí v rámci dovolenky strúhať šindle, kosiť horskú lúku, či vyrobiť píšťaľku.
Prírodný turizmus, to je sprevádzanie návštevníkov v čo najmenej dotknutom prírodnom prostredí, s výkladom a odhalením tajomstiev, ktoré bežný človek nikdy neobjaví. Nechajme turistov splniť aspoň zopár úloh, ktoré vo svojom diele zostavil Ernest Thompson Seton.
Zároveň však odstráňme byrokratické nezmysly a urobme sprevádzanie voľnou živnosťou (teraz však nehovoríme o vodcovstve v horolezeckom teréne). Namiesto direktív ponúknime sprievodcom čo najviac inšpirácie a vzdelávania, aby mohli svoju prácu robiť dobre. Vezmime si príklad z krajín, kde sa to úspešne podarilo. Ak neukážeme miestnemu obyvateľstvu, že namiesto rabovania prírodného prostredia existuje alternatíva, vždy sa nechajú ovplyvniť ľuďmi, ktorí ich budú strašiť, že „ekoteroristi ich idú pripraviť o živobytie“.
