Skúsme si nadhodiť zopár situácií, ktoré sú prekážkou mäkkého turizmu na Slovensku.
- Predstavte si, že by ste chceli v turisticky veľmi frekventovanej tatranskej doline postaviť separačnú (alebo akúkoľvek) toaletu, aby ste za krovím vedľa chodníka nenachádzali odhodené vreckovky, či rovno hnedé kôpky. Čo myslíte, ako asi vyzerá kompletný proces pre schválenie takého počinu? V civilizovanom svete by sme očakávali, že podobné zariadenie bude na frekventovaných trasách samozrejmosťou, ale nie je to tak. Ak by ste sa do toho chceli pustiť, zistili by ste, že proces schvaľovania má kľukaté zákutia, vrátane vynímania pozemku z lesného pôdneho fondu, rokovanie na úradoch, o existencii ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli a pod.
- Predstavte si, že by ste mali občianske združenie, ktoré by z vlastných zdrojov chcelo umiestniť na najpopulárnejšiu hrebeňovku v krajine bivakovaciu búdu. Nie, nehovoríme o komerčnom objekte so správcom a bufetárom. Hovoríme o najjednoduchšom možnom prístrešku, kde by sa peší turista mohol bezpečne zložiť na noc.
Keďže ani samotné úrady nie sú vždy jednotné ohľadom toho, či napr. na nejaký prístrešok treba žiadať stavebné povolenie a je veľmi ťažké dopátrať sa nejakého záväzného a osvedčeného postupu, mnohé organizácie a inštitúcie sa radšej ani nepustia do akýchkoľvek zámerov.
Ako zaujímavosť uvádzame, že naše hory sú posiate kolibami, salašmi, prístreškami, ktoré sú spravidla bez majiteľa, nie sú zapísané v katastri a predsa sú tolerované a nikomu by neprišlo na um požadovať ich odstránenie. Sú doslova ilegálne. Ale skúste niekde postaviť novú jednoduchú búdku a zistíte, že z toho bude menšia administratívna vojna…
Sme omnoho častejšie svedkami, že do budovania (komerčnej) turistickej infraštruktúry sa pustia developeri a rôzni podnikatelia, lebo majú na to prostriedky a know how. To už však často zaváňa monštróznymi vyhliadkovými vežami, či projektami, ktoré nemajú s mäkkým turizmom nič spoločné, a ktoré verejnosť často kritizuje aj pre ohrozovanie krajiny a prírody.
A tu je návrh:
Ak ide o nekomerčné objekty (studničky, lavičky, altánky, jednoduché útulne, toalety, ale aj chodníky, jednoduché cyklotrasy, ktoré netreba stavať s použitím strojov a pod.), ktoré vylepšujú infraštruktúru mäkkej turistiky a ich iniciátormi sú obce, dobročinné a neziskové organizácie a pod., ktoré nie sú priamo určené na vytváranie príjmov; a zároveň ide o aktivity na štátnych, alebo obecných pozemkoch, ich povoľovanie by sa novelizáciou príslušných zákonov drasticky zjednodušilo, nevyžadovalo by sa ani platenie nájmu za využívanie pozemku a dotknuté organizácie by boli vyzvané k maximálnej súčinnosti.
Radi by sme vstúpili do rokovania s príslušnými rezortmi, aby sme objasnili detaily procesu, otvorili problematiku a objasnili existujúce bariéry.
Poznámka: pod mäkkou (používame aj výraz „prírodnou“) turistikou chápeme klasickú pešiu turistiku, výlety, poznávacie exkurzie, náučné chodníky, cyklotrasy v protiklade s komerčným turistickým ruchom, ktorý je postavený na platených atrakciách ako sú lanovky, vleky, chladiarenské veže na plesách maskované v schvaľovacom procese ako múzeá horolezectva, husto zastavané strediská s hotelmi, akvaparkami a pod. Treba však dodať, že vymoženosti mäkkej turistiky v skutočnosti zvyšujú atraktivitu územia aj pre komerčný turizmus, čo má pozitívne efekty na podnikateľskú sféru v danej oblasti, zamestnanosť, ale aj následné príjmy do obecného a štátneho rozpočtu.
