Tento trochu expresívny názov sme zvolili zámerne. Jedna vec je požadovať a hlásať slobodu pre turistov, ale zároveň treba dodať, že so slobodou ide ruka v ruke zodpovednosť. Povedzme si na rovinu, že časť turistov sa nevie spratať do kože a zanechávajú po sebe rôzny neporiadok. Medzi najvyššie zásady uvedomelého návštevníka prírody, je nezanechať po sebe nijaké odpadky a v ideálnom prípade ani stopy.
Vynikajúci článok k danej téme napísala naša kolegyňa z občianskeho združenia Lenka Rusnáková, môžete si ho prečítať kliknutím na tento link. Prečítajte si ho prosím, lebo nemá zmysel duplikovať všetky tie myšlienky aj tu. Pripomenieme si len niektoré kľúčové zásady a povieme si, čo v tejto veci podnikne naše OZ Sloboda pohybu.
Odpad si odneste
Je absurdné vidieť človeka, ako si do prírody donesie plnú fľašu, tam ju vypije a „nevládze“ ju ani prázdnu odniesť domov. Ľudia už ovládli značnú časť planéty, preto by sa mali skloniť pred matičkou Zemou a snažiť sa zanechať ju čo najviac neporušenú. Úplne stačí, že tam máme vychodené chodníky, značky na stromoch či kameňoch, nepotrebujeme tam robit neporiadok ešte aj svojimi odpadkami.
Na toto treba myslieť ešte viac pri viacdenných túrach, skúsení turisti so sebou jednak nosia tzv. „bordelsáčok“, do ktorého zabalia akékoľvek odpadky a jednak si vedia aj nakúpiť potraviny tak, aby použité obaly zaberali čo najmenej miesta (napr. paštéty v úplne tenkom plechu, ktorý sa dá po zjedení zašliapnutím zmeniť na placku, ktorá v batohu nezavadzia, či použitie lyofilizovanej stravy namiesto klasických konzerv, atď.)
Telesné potreby
Pri turistike (najmä tej viacdennej) je civilizované riešenie fekálií nutnosťou, močeniu sa nedá vyhnúť už po pár hodinách. Ak už to človeka pochytí, úplne prvá zásada je, že sa musíme vyhnúť zdrojom vody – nielen z pohľadu vzdialenosti, ale aj spádu, aby sa nestalo, že dážď splaví fekálie k nejakému prameňu. Tak isto je vhodné vzdialiť sa od turistického chodníka tak, aby táto činnosť nikoho neobťažovala akýmkoľvek spôsobom. Tejto téme sa venuje aj špecializovaná webstránka Nezanechaj žiadnu stopu.
Najmä na veľmi frekventovaných chodníkoch sa objavuje závažný dôkaz, že niektoré ženy sú fakt jedovaté. Zo zbesilého zahadzovania vreckoviek po utretí, sa dá usúdiť, že moč niektorých žien sa do 30 sekúnd po styku so vzduchom mení na jedovatú látku, proti ktorej je aj Novičok neškodný ako detská výživa – musia teda v panike a s odporom vreckovku zahodiť, aby ich cez kožu na prstíkoch nezabila. Sranda nabok, papierová vreckovka by sa isto ľahko a pomerne rýchlo rozložila, keby ju dotyčná osoba zahrabala pod hrubšiu vrstvu lístia či ihličia. Dámy, nenechávajte po sebe žiadny viditeľný odpad!
Väčšina ľudí neobľubuje veľkú potrebu v divočine, ale ak už sa tomu nedá vyhnúť, aj tu si povedzme zopár zásad. Fekálie sú zdrojom koliformných baktérií, v horších prípadoch to môže byť niečo ešte závažnejšie, preto treba zabrániť nielen tomu, aby dážď spláchol takéto zamorenie do zdrojov vody, ale podľa možností, aby sa tam nedostali muchy.
Áno, hovoríme o zakopávaní fekálií. Naše združenie sa veľmi intenzívne zasadzuje za osvetu, aby turisti svoje fekálie zakopávali. Dá sa to urobiť improvizovane s pomocou turistickej paličky, ale omnoho lešpím spôsobom, je duralová lopatka. Je niekoľko výrobcov, objednať sa dá napr. u tohto slovenského predajcu, no našiel som celkom zaujímavé veci aj na Aliexpresse.
Moja lopatka váži len 17 gramov, je pomerne maličká, ale dobre sa s ňou pracuje a je vyrobená z prekvapivo odolného leteckého duralu. Aby ste mali predstavu o veľkosti, vľavo je vedľa iPhone SE, nezaberie v batohu takmer nijaké miesto a milovník prírody by sa mal naučiť nosiť takúto výbavu vždy so sebou. Naozaj, toto nie je len „o hovne“, odporúčal by som to každej žene, keďže tie väčšinou potrebujú zlikvidovať z dohľadu nejakú vreckovku, či papier aj po malej potrebe.
Ak si niekto zabezpečí podobný nástroj, zjavne už patrí k veľmi uvedomelým turistom a navyše teba dodať, že to výrazne zvýši šance, že bude ochotný vykopať jamu, do ktorej skryje svoj náklad, vrátane papiera. Na frekventovanejších táboriskách je vhodné po zahrabaní ešte označiť miesto zapichnutím konárika, aby sme tak upozornili ďalšieho turistu pred tým, aby po nás vykopal zvyšky skôr, ako nejaký archeológ v budúcich historických érach. Ak to budete hľadať po internete, kľúčové slová sú: trowel, spade, camping shovel. Ten typ, ktorý spomínam vyššie je inak v dvoch veľkostiach.
Latríny a záchody
Ukazuje sa, že ak je na nejakej turistickej trase infraštruktúra, výrazne to zvyšuje ochotu turistov stráviť tam noc, a teda vydať sa na viacdenné výpravy. Dá sa dokonca povedať, že záchody a latríny na táborisku sú ešte žiadanejšie vybavenie, ako strecha nad hlavou vo forme chaty, útulne, či prístrešku. Stan, alebo tarp – to si berieme do batoha bežne, ale záchod nikdy.
Toto vybavenie stúpa na dôležitosti aj tam, kde existuje veľká premávka, typicky na najfrekventovanejších trasách v Tatrách, kde nájdeme vedľa chodníkov toľko pohodených papierikov, že to je až na zaplakanie.
Veľkým problémom býva fakt, že samosprávy, v katastri ktorých by sa taký záchod zriadil, to berú často ako veľkú príťaž, lebo hneď v tom vidia záväzok, keďže o taký objekt sa treba náležitým spôsobom starať. (Asi by sa k tomu patrilo dodať, že žiadna samospráva sa nebráni poplatkom za ubytovanie, ktoré hotely a súkromníci odvádzajú do rozpočtu, ale bez príslušnej vybavenosti, ktorá radikálne zvyšuje kultúrnosť prostredia, sa hosť nebude chcieť do danej lokality vrátiť).
Technickú stránku veci v tomto článku nejdeme príliš rozoberať, ale kým v menej frekventovanej oblasti stačí obyčajná klasická latrína, v tých veľmi frekventovaných oblastiach už odporúčame tzv. separačné záchody.
Keď sme renovovali salaš Obrubovanec, postavili sme tam novú latrínu (obrázok hore), až neskôr sme zistili, že v húštine boli zvyšky rozpadávajúcej sa staršej. Reakcie turistov, ktorí salaš navštevujú, sú veľmi pozitívne a možnosť využiť našu „kadibúdku“ si veľmi pochvaľujú.
Posmelení týmto úspechom sme zrealizovali aj latrínu na útulni Cabanka (vpravo), čo je veľmi dôležitý objekt pri prechode cesty SNP. Táto vymoženosť tam veľmi chýbala a tak sme sa toho iniciatívne chytili.
Niekomu sa môže zdať, že tu rozoberáme úplne prízemnú záležitosť a aj keď pripúšťam, že sa tu do istej miery bavíme „o hovne“, toto je téma, ktorú nie je možné obísť a tváriť sa, že problém neexistuje. Opakujem, že podľa menšieho nereprezentatívneho prieskumu, považujú takéto vybavenie turisti za veľmi dôležité a naisto sa budeme venovať takejto výstavbe aj v budúcnosti. Papieriky po cikajúcich ženách, obsraté okolie táborísk a útulní, to je odvrátená strana dnešnej turistiky na mnohých miestach a naše OZ sa rozhodlo, že radšej pridá ruku k dielu, ako sa na to len pasívne pozerať.
Pomôžte nám realizovať zlepšovanie turistickej infraštruktúry, alebo aspoň sa pridajte k tým zodpovedným turistom, ktorí po sebe nenechajú žiadne viditeľné stopy, zadovážte si lopatku a zakopávajte po sebe.
Veľká vďaka!
(Ak nás chcete podporiť, po 15. januári bude naše OZ zverejnené aj v zozname organizácií, ktorým môžete poukázať 2% svojich daní).
Prípadne s vďakou prijeme akýkoľvek finančný dar:
Číslo účtu: 2943084237/1100
IBAN: SK84 1100 0000 0029 4308 4237
SWIFT: TATRSKBX
