Pôvodným stavom je sloboda. Najprv sme mohli kráčať kam sme chceli, až potom niekto vymyslel zákazy a postavil ploty

Príklad nešťastnej útulne

Kedysi to bola trampská búda, ktorá stratila pôvodný účel, lebo pôvodná trampská osada už prestala fungovať pred rokmi. Búda sa stále viac dostávala do povedomia turistickej verejnosti, bola zverejnená na rôznych webových portáloch (známa je ako Čermáčka, Pivnica huncokára, alebo T.O. Vysoká) a využívali ju rôzne skupiny ľudí. Viem o jednej záhoráckej partii, ktorá tam odviedla kus dobrej roboty, oni napr. zavreli pôvodný – katastrofálne dymiaci krb – dvierkami, ktoré následne nejaký odroň vytrhol a vyhodil von k ohnisku. Chalani sa zjavne nedali odradiť a krb čiastočne zbúrali a nahradili pieckou, oni aj urobili nový komín.

Za naše OZ som tam bol predtým zo dvakrát upratovať, nabrúsil som pílové listy, nanosil drevo, atď. Čím táto útulňa zjavne trpí, že návštevníci nemajú ten prepotrebný reflex, že pri odchode treba nanosiť drevo, pozametať a zanechať striktný poriadok. (Aj z toho vidno, že trampi tu už dávno nie sú, lebo ich kódex neumožňuje, že by v ich chajde nastal takýto zahanbujúci stav).

Tento týždeň som mal opäť naplánovaný vander, ktorý viedol cez túto búdu a po príchode mi opäť raz trochu vzkypela žlč.

V celej búde bol nepredstaviteľný bordel, v samotnom interiéri za dvierkami neznesiteľný puch. Niekto niečo vyprážal na starej panvici, nechal ju pohodenú bez umytia aj s fľašou so zvyškami kečupu, a čo je najhoršie – ktosi rozbil sklo na dvierkach od pece. Pokúšam sa predstaviť si, v akom stave musí byť niekto, kto roztrepe dvierka na peci, tu už pochybujem, že ide len o alkohol…

Samotnú piecku niekto obložil palivovým drevom v snahe ho vysušiť, čo je úplne chorý postup, lebo tak rýchlo to nejde, ale zároveň hrozí, že vznikne požiar. V oblúku nad dvierkami som našiel hrubú vrstvu vosku, chvíľu som nechápavo hľadel, ale potom mi došlo, že niekto tam položil sviečku v plastovom obale, zakúril v peci, plast sa roztopil a sviečka sa rozliala do žliabku.

Vosk som sa snažil vyškriabať, ale po zakúrení v piecke som pochopil čo bolo zdrojom smradu – stearín sa rozpustil a následne sa začal prepaľovať a dymiť. Snažili sme sa čo najviac žľab vyčistiť servítkami, ale zvyšok sa musel jednoducho vypáliť, čo trvalo niekoľko hodín. Celý čas sme vetrali, tak sa to trochu vylepšilo.

V búde sú dve ako tak funkčné píly na drevo, dve píly na železo (načo?) a celá zbierka rámových píl bez listov plus niekoľko už nepoužiteľných polámaných listov. Myslím, že bude najlepšie, keď túto zväčšujúcu sa zbierku harabúrd odnesieme, kúpime do nich v železiarstve listy a dáme po jednej na útulne, kde by sa pílka zišla.

Ďalšia chorá vec sú 4 (slovom štyri) poháre horčice. Nikto, opakujem NIKTO sa nebude spoliehať, že ide opekať a na búde nájde horčicu, každý si donesie svoju. Keď ju neminie, nechá ju „veľkoryso“ tam. Ešte si viem predstaviť nechať na mieste soľničku, či krabicu čaju, ale akékoľvek iné potraviny treba nemilosrdne odnášať preč. To isté platí aj o zbierke odpudivých, ušmudlaných hrncov, ktoré majú návštevníci zjavne problém po použití umyť. Mám v úmysle zorganizovať brigádu, kedy všetky takéto riady odnesieme dolu (už teraz som si všimol pri ceste tri veľké vrecia s odpadom, niekto už hádam začal s očistou).

Hoci sú k dispozícii dve metly, nikto už dlho nepozametal prične ani podlahu, snažili sme sa to čo najlepšie vyčistiť a vyniesol som odtiaľ niekoľko kýblov bordelu.

Kapitola sama o sebe je ohnisko, pôvodne tam niekto vložil zrezaný oceľový sud, na ktorý presne pasuje vedľa pohodený rošt a prikladať sa dalo otvorom zboku. Neviem si celkom predstaviť, ako sa niekomu podarilo znetvoriť kov z jednej strany, potom ktosi doložil kamene do výšky kolien a ohnisko teraz nielenže poriadne nesála na nohy, ale nedá sa v ňom používať štandardný indiánsky oheň, kedy sa postupne posúvajú k sebe tri dlhé polená. Toto si tiež zaslúži náš zásah a rekonštrukciu ohniska.

Z tejto útulne treba nemilosrdne poodnášať všetko, čo by tam chcela nechávať nejaká partička, čo si z útulne robí občasnú chatu. Mali by sme naučiť verejnosť, že ak aj chcú zorganizovať nejakú akciu, musia si všetko potrebné doniesť a potom aj odniesť. Výhoda útulne spočíva v tom, že sa v nej dá prespať v suchu, poskytuje prístrešie a teplo. Všetko ostatné je navyše a tak sa k tomu budeme aj stavať. Hádam pomaličky naučíme ľudí, že ak má útulňa normálne fungovať, nemôže slúžiť partii ožranov ako skladisko harabúrd.

Už predtým sme písali o tom, že útulne s pieckou sú tak trochu mizériou, táto búda to zjavne potvrdzuje. Skúsme to napraviť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to top