Keď sa túlame lesom, často narazíme na monumentálny strom, ktorý nás ohromí už len samotnou existenciou. Ešte výraznejšie to prežívame, ak ide o hospodársky les mladšieho veku, kde takýto matuzalem stráži svoj dorast ako ent z Tolkienových románov.
Jeho osud priaznivo poznačil fakt, že keď naposledy rúbali túto horu, nejaký osvietený lesník ho nechal žiť. Najväčšie stromy v tejto kategórii zažili aj niekoľko takých rubov a buď sa dožili požehnaného veku nedopatrením, alebo keď múdri lesníci pochopili ich hodnotu. Tie skutočne najvzácnejšie stromy sa potom dožili aj oficiálnej ochrany zo strany Štátnej ochrany prírody a pred pílami a sekerami ich chráni príslušná tabuľka so štátnym znakom.
Ako sa postupne zvyšuje uvedomelosť ohľadom ekológie, biodiverzity a moderných metód pri pestovaní lesa, normy začali vyžadovať ponechanie určitého počtu stromov „na dožitie“. Veľmi pekné príklady by sme našli v spolupráci lesníkov ŠL OZ Smolenice a ochranárov zo združenia BROZ pri Pezinku, kedy sa v porastoch určených na ťažbu spoločne vyznačia stromy, ktoré nebudú nikdy vyrúbané. (Ponechanie stanoveného počtu stromov na dožitie vyžaduje aj certifikácia podľa FSC). Na kmeň nakreslia výraznou farbou znak X a tak sa zabezpečí, že sa ich už ťažba nedotkne.
Prečo?
Strom produkuje semená počas celého života a v moderných postupoch sa stále viac spoliehame na prirodzené zmladenie, teda sadenie stromčekov bude postupne miznúť z väčšiny lesných plôch, teda naše stromy budú zdrojom svojho potomstva. Ďalším faktorom je, že staré stromy poskytujú tieň, teda aj keď dôjde k plošnému výrubu a predsa len sa bude sadiť, stromčeky nebudú vystavené takej páľave slnka, suchu, horúčave a pritienené plochy aj menej zarastajú smlzom. Nezanedbateľná je aj téma biodiverzity, lebo v bútľavých stromoch sa ukrývajú netopiere, v dutinách si robia hniezda vtáci, v tlejúcom dreve sa vyvíja vzácny hmyz, atď.
Irónia osudu je, že staré stromy už často ani nie sú hospodársky zaujímavé, lebo časť ich dreva už kvôli bútľavosti nemá veľkú hodnotu, kmene a konáre sú pokrútené a je otázne, či výrub a ďalšie spracovanie vôbec pokryjú náklady na takúto manipuláciu.
Katalóg stromov
Aby bolo možné začať tieto staré stromy chrániť, najprv musíme vedieť o ich existencii. Naše OZ v spolupráci s ďalšími ochranárskymi združeniami chce prispieť tým, že vytvorí databázu nahlásených stromov a zároveň aj zabezpečí jednoduchú mobilnú aplikáciu, pomocou ktorej bude možné stromy zdokumentovať a nahlásiť ich polohu.
Ak už o stromoch budeme vedieť, môžu sa k nim kvôli zážitkom v rámci mäkkej turistiky vybrať aj ďalší ľudia a lokálne ochranárske skupiny môžu spolupracovať s lesníkmi a úspešne aplikovať to, čo v niektorých častiach Slovenska už funguje. Tu si môžete pozrieť screenshot appky, ktorá síce ešte je vo vývoji, ale už by sa dala použiť:
Väčšia robota bude pripraviť a spravovať samotnú databázu, ktorá sa potom prenesie do niektorej z existujúcich máp. Až keď budeme mať stromy v mape, ktorýkoľvek strom sa môže verifikovať a môžeme začať pracovať na jeho záchrane.
Bola by škoda, keby prastaré stromy skončili ako štiepka, či klátiky do pece, nie?
