Radosti a strasti útulniara
Byť „útulniar“ je jedna z najlepších veci ktoré môže človek robiť. Nemôžem povedať, že by to bola robota snov, veď to ani nie je „normálne zamestnanie“, ale určite to je aktivita, ktorá človeka napĺňa hlavne po duchovnej stránke. Samozrejme, je jednoduchšie rozprávať a písať na internete, ako ísť von a niečo urobiť, ale láska k horám to nie je len chodiť do hôr a využívať útulne, ale sa o ne aj postarať.
Základný princíp „útulniarstva“ je nevšímať si nevďačnosť ľudí, ani mudrovanie na fórach bez aktuálne fyzickej, alebo aspoň finančnej pomoci. Jediný recept, jediný liek, je pustiť sa s elánom do toho, keďže hotová práca, prerobená alebo opravená útulňa je veľké zadosťučinenie.
Keď človek príde v brutálnych podmienkach na útulňu a všetko tam je v poriadku, znamená to, že niekto iný si dal tú námahu a postavil, opravil, alebo vylepšil určitý objekt. Tak je to vo všetkom – človek sa nestretáva len s tým zlým, ale aj s dobrým, čo v tomto prípade zahŕňalo viacero vecí. Napr. sklo na okno na útulni som dostal zadarmo, lišty a sololit som zohnal zo zľavou a na vlakovej stanici mi ochotne odložili veci v dopravnej kancelárii a nemusel som všetko vláčiť hore-dole.
Koliba Mlynová
Koliba Mlynová má pravdepodobne svojich správcov (alebo aspoň pravidelných užívateľov), ktorí na mieste vykonali veľa osožnej práce. Väčšinou tam je prichystané drevo, ale hlavný problém aj tu predstavujú odpadky. Na kolibe sú aj technické problémy – okrem komína, ktorý treba vymeniť (zatiaľ ešte funguje), bolo potrebné vyriešiť dvere. Na tejto útulni je zvláštnosťou, že okrem vstupných dvierok nad nimi urobili v stene aj horné, čo je trochu záhadou, lebo nie je jasné, na čo sa používali. Obe dvierka boli už v zlom stave a keď som tu spal v zime, veľmi cez ne preťahovalo studený vzduch.
Preto som sa rozhodol pod hlavičkou nášho OZ vymeniť tie dvere, aby sa zabránilo úniku tepla, keďže v mrazoch piecka nedokázala priestor dostatočne vykúriť. Aj keď bola akcia zverejnená, nespoliehal som sa na to, že niekto príde a radšej som poprosil o pomoc Braňa, ktorý je tiež členom nášho OZ. Veľmi nám opäť pomohlo občianske združenie Černovský chotár a špeciálne Patrik Habo, lebo pre nás zabezpečil materiál – dosky, tyč, lopatu a predovšetkým odvoz do sedla nad útulňou.
Brigáda
V sobotu ráno som aj s ostatnými nakúpenými vecami vyrazil do Ružomberka vlakom. Odtiaľ sme spolu z Braňom preniesli veci k Kolibe u Dobrého Pastiera pri Černovej, kde sme ich naložili do džípu. Braňo išiel odparkovať svoje auto do Hubovej s tým, že odtiaľ vyšliape hore. Potom nás po lesných cestách Černovčania vyviezli až na Sedlo pod Červeným Grúňom kde sme všetko vyložili. Chlapi vyrazili na cestu spať a ja som začal približovať veci ku kolibe. Spolu z doskami to bolo na pár “fúr”. Braňo mi prišiel oproti a tiež sa 2 krát otočil. Kým som ja nosil dosky na kolibu, on tam odmontoval obidve dvere a nachystal drevo, keď narezal jeden suchár pri chate.
Čo sa týka rozdelenia práce, Braňo vyriešil horné dvere, do ktorých osadil nové sklo a ja som riešil spodne dvere. Braňo ešte stihol napíliť s motorovou pílou najhrubšie kláty z drevárne. Čas veľmi rýchlo preletel a po uskladnení dreva do drevárne, sme zobrali väčšinu smetí a vyrazili sme domov. Stihli sme toho pomerne dosť ale, bohužiaľ sme nedokázali zniesť všetky odpadky. Cestou sme ešte odbehli na Sedlo Poľana a nabili tyč hneď vedľa prameňa, aby sa dal nájsť keď je hlboký sneh. Potom sme zišli do Hubovej, Braňo ma odviezol do Ružomberka na vlak a on pokračoval domov.
Zhrnutie
Celá akcia bola úspešná, aj keď všetko sa nám za jeden deň nepodarilo. Dobudúcna zostáva: upevniť novú striešku na komín, vylepšiť dreváreň, vymeniť sololit pod posteľami, odkopať hlinu okolo koliby (lopata tam je, pokojne to môže spraviť niekto iný), vytmeliť medzery a podobne. V blížiacej sa tme sme nestihli ani pozametať vnútro, ale koliba funguje ako verejná útulňa, takže všetky tieto veci môže dokončiť ďalší doborovoľník.
Bohužiaľ, nemáme kontakt na prípadných správcov, s ktorými by sme sa chceli spojiť a spraviť spoločnú väčšiu brigádu, v dohľadnom čase bude potrebné vymeniť komín. Určite sa chceme poďakovať, že sa o ten objekt starajú.
Pavol “Chodec” Horváth
