Renovácia senníkov pod Krstou (v mapách Tlstou) horou je tak trochu náš vklad do debaty o tom, aké by mali byť turistické útulne na Slovensku. Popri snahe o výstavbu moderných objektov, stále zastávame pozíciu, že klasická ľudová architektúra sa nedá v našich horách úplne nahradiť. Tip na tieto objekty sme dostali od Maňa Hubu, ktorý je nestorom dreveničiarskeho hnutia, hlavným garantom celej renovácie z pohľadu dodržiavania autentických postupov bol mladší z Hubovcov – Jakub.
Hlavným mediálnym partnerom bol turistický portál Hiking, na ktorom sa vymieňajú najdôležitejšie koordinačné informácie, brigády sa zúčastnili obaja editori portálu (Mišo a Tomáš) a niekoľko autorov.
Pri príprave celého podujatia sa opäť ukázalo, že do renovácie treba zapojiť miestnych obyvateľov. Pri pátraní po kontaktoch sa mi podarilo nájsť ružomberského mestského poslanca Patrika Habu, ktorý vedie miestne Občianske združenie Černovský chotár, ten zas zapojil do akcie šéfa miestnych turistov, horára a ďalších ľudí, ktorým všetkým patrí naše poďakovanie. Na renováciu útulní vo Veľkej Fatre sa nám podarilo získať na finančných daroch už vyše 600 eúr a vďaka patrí aj turistickému klubu Hikemates, ktorý sa po svojej veľmi úspešnej zbierke na útulne, dohodol s naším OZ na spolupráci a oni kúpili šindle a dosky u výrobcu.
Celú akciu sme začali vo štvrtok, 17.6. a s čerstvým povolením vjazdu sme vyviezli najmä náradie a zásoby vody. S Phalikem nie sme nijaké ľahké váhy a cestou sme naložili ešte Miša, aj keď to autíčko je štvorkolka s uzávierkou, bez redukcie som v tých strminách miestami šoféroval s vypleštenými očami. Napokon všetko dobre dopadlo a pri senníku sme sa zvítali s prvou časťou našej partie. Rozsiahlejšiu fotogalériu si pozrite tu.
Najprv sme odstránili plechy zo strechy a začali robiť veľkú kopu odpadu pri ceste. Plechy neboli len na streche, ale aj pri stenách a odpratali sme ich aj z ruín neďalekého senníka, ktorý sa už zrútil.
Pod plechmi sa objavili staré šindle, ktoré síce zospodu vyzerali celkom zachovalo, no z druhej strany boli úplne spráchnivené. K slovu prišli aj krompáče a lopaty a vyčistili nielen bezprostredné okolie senníka, ale aj zhnitú podlahu v interiéri.
Podvečer nás prekvapil charakteristický rachot V3Sky, na ktorej nám Černovčania doviezli šindle a dosky (oni ich vyzdvihli aj u výrobcu na Orave). Naložili sme im veľkú kopu odpadu a oni ho odviezli na zberný dvor.
V piatok sme začali vymieňať zhnité časti krovu, pričom najviac utrpeli okrajové časti, ktoré neboli plechmi dobre zakryté. Čo najviac sme pri tom dodržiavali pôvodné technológie, čo znamenalo uchytenie latovania drevenými kolíkmi.
Na prvý pohľad bolo vidieť, že juhovýchodný roh senníka poklesol, lebo časť dolného brvna odhnila. Po kontrole Maňo Huba vyhlásil, že zvyšok je ešte v dobrom stave, tak sme ho nadvihli heverom a podložili kameňmi, čím sa celá stavba dostala viac do roviny.
Na konci dňa sa Hubovci vystriedali, zatiaľ sme stihli pokročiť v odkopávaní nakopenej hliny, ktorá sa za dlhé roky hromadí, a keď dosiahne drevo, začne ho nemilosrdne ohlodávať hnilobou.
V lese sme narezali žrďovinu na rebrík a latovanie, odkôrnili a nachystali na použitie. Do tmy ešte Kubo dokončil výmenu všetkých zhnitých častí na severe, aby sa tam dalo ďalší deň už bez prekážok šindľovať.
Časť partie vzala náradie a išli prerezať turistický okruh cez Krstú horu, vyrobili aj turistický smerovník a preniesli naň tabuľky zo stromu.
Vyrábali sme z dubového dreva kolíky, otesávali časť šindľov, aby sa dali použiť na skosenie strechy, prvá časť partie sa obmenila, niektorí sa rozlúčili, iní prišli. Postupne sme kosili lúku, aby sme si nachystali vrstvu sena.
Večer sme sedeli pri ohni a tú atmosféru nám môže oprávnene ktokoľvek závidieť.
V sobotu sme chceli čo najviac pohnúť najmä šindľovanie a dokončiť aj výmenu hrebeňa strechy, aj zvyšok zhnitých častí krovu.
Časť chlapov sa vybrala na horný senník a vo veľkom nasadení očistili rozsiahlu plochu lieskových náletov, v ktorých sa stavba doslova dusila. Potom nasledovalo odkopávanie základov, lebo tu bolo ešte viac hniloby. Napokon ešte dôkladne pozakrývali plechmi celú strechu, k šindľovaniu sa na tomto objekte dostaneme až budúci rok.
Celý deň nás zadúšalo ohromujúce slnko, až kým okolo šiestej nezapadlo za strmú horu.
Krok za krokom sa darilo prikrývať severnú polovicu strechy šindľami z červeného smreka a krása senníka sa začínala zreteľne črtať.
Dobre nám padlo pohostinstvo Černovčanov, ktorí zabezpečili na blízkej chate opekačku a dva súdky s pivom, reportáž o renovácii prišla nakrútiť aj TV Markíza. Niektorí brigádnici, ktorí pracovali aj na salaši Obrubovanec, vyfasovali nejakú výbavu od nášho sponzora (Equip Outdoor Technologies), ktorého nadchla naša činnosť v prospech turistickej verejnosti, naše aktivity totiž sledujú aj v Británii a pri čítaní našich reportáží sa stále pýtajú, kde sme zohnali dobrovoľníkov pod 55 rokov?
V nedeľu sa opäť čiastočne obmenilo osadenstvo, zostávalo nás už menej, ale strecha bola už takmer celá pokrytá a na rad prišlo aj osádzanie štítov, o ktoré sa najmä postaral v dreveničiarskej obci známy – Boris Hochel.
Zhoda náhod chcela, že práve v ten deň išli Černovčania na 25. tradičnú omšu na Krstej hore a desiatky ľudí sa mohli kochať vynoveným senníkom. Keď jedna pani tretíkrát v nadšení zvolala, aký je ten štál krásny, prešiel som pár krokov k chodníku a naozaj, až mi vyhŕkla z oka slza. Väčšina ľudí už poznala len zastrešenie provizórnymi plechmi, ale staršia generácia sa mohla rozpomenúť na svoju mladosť, kedy ešte mohli zažiť takéto šindľové strechy.
Na záver, keď už boli chalani na odchode, ešte vykopali zvyšok rigolu, aby stekajúca voda spoľahlivo obišla konštrukciu, navyše sme brvná poctivo podložili kameňmi a odstránili všetku hlinu, bolo potrebné vymeniť aj jedno základové brvno.
Záver dňa v nadchádzajúcej búrke sme venovali jednak upratovaniu, ale v prvom rade sme dokončili západný štít, na ktorom sme vyrobili tradičný poklop. Pri „vykopávkach“ sme našli najrôznejšie artefakty a okrem iného aj dva originálne háky na zavesenie poklopu. Snažili sme sa dodržať čo najviac tradičné technológie, veď ten štál môže mať aj 120 rokov a isto si takúto dôslednosť zaslúži.
Naša vďaka patrí všetkým, čo prispeli, finančnými darmi, prácou, organizačnou podporou, zostáva po nás niečo krásne a vzácne. Isto budeme pokračovať a opravíme ešte aspoň jeden senník pod Krstou horou.
Ak nás chcete podporiť, viac informácií nájdete na tejto stránke.
[…] volajú Černovčania. Na svahoch Krstej hory si pozrieme zvyšky starých senníkov, z ktorých dva pomohli v júni zachrániť aj dvaja naši členovia. Budeme obdivovať neznáme výhľady na dolný Liptov, ktorého tvár […]
Ahojte, vedel by som pomôcť alebo skôr chcel by som veľmi pomôcť, Veľká Fatra je moja srdcovka a chcem sa podieľať na tejto krásnej práci aspoň kúsok, dajte mi prosím vedieť na gmail alebo telefónne číslo 0905953078 o niakej ďalšej akcií vo Veľkej Fatre, otec ma stavebnú firmu a ledačo by som mohol doniesť z náradia čo by bolo treba 😁.