Motto:
Každý má právo slobodne sa pohybovať…
(Všeobecná deklarácia ľudských práv Článok 13 odsek (1).
Nový návštevný poriadok TANAPu
Najnovšia verzia návštevného poriadku TANAPu je tak trochu mementom a ďalšou kapitolou na tému – úradnícka spupnosť. Sme svedkami toho, ako sa občanmi nevolená moc dopúšťa nevídanej svojvoľnosti.
Ale poďme poporiadku. Vzdelaný a rozhľadený človek chápe potrebu ochrany prírody a krajiny, inštinktívne vieme, že ŠOP by mala brániť Tatry pred ohavnosťami, ako je tá vyhliadková veža na Štrbskom plese, či lanovka z Hrebienka na Skalnaté pleso, že príroda by sa po víchriciach mala v národných parkoch v drvivej väčšine prípadov manažovať sama a predstavy, že ju treba chrániť pred ňou samotnou motorovými pílami, sú vlastne prejavom značnej ignorancie, arogancie a bezbrehého antropocentrizmu.
Asi tušíme, že by mohol existovať limit v návštevnosti Gerlachu, naozaj existujú problémy ako erózia povrchu na frekventovaných lokalitách, či vyrušovanie fauny, ktoré sa už môže prejavovať negatívne na jej početnosti. Čo však vyrušuje mňa, to je práve absencia objektívnych a kvantifikovateľných argumentov. V diskusii so zástancami regulácie pohybu a voľnočasových aktivít chýbajú zverejnené fakty a pozorovania na skutočne vedeckej úrovni.
„Všetci vieme“, alebo máme dôkazy?
Ak hovoríme o nutnosti zimnej uzávery kvôli kamzíkom, ktoré musia utekať pred ľuďmi, čo v lepšom prípade vedie len k zbytočnému výdaju energie a v horšom prípade k fatálnemu zrúteniu na zľadovatenom svahu, či smrti v lavíne, máme nejaké vedecké práce, ktoré by takéto prípady kvantifikovali a analyzovali? Čo hovoria výsledky sčítania kamzíkov, a ako to koreluje z faktom, že Tatry predsa čelili jeden a pol storočia horolezectvu, kedy sa aj mimo značených trás pohybovali lezci v zime, či v lete? V Poľsku, kde zimná uzávera neexistuje, už kamzíky vyhynuli? Je ich dramaticky menej? Nie je náhodou kľúčovým faktom pri ochrane kamzíka to, že sa nesmie loviť a pohyb turistov v ich rajóne je pre prípadných pytliakov tou najväčšou komplikáciou? Máme nejaký vedecký výskum, ktorý na toto všetko dáva odpovede?
Ako sa darí svišťom? Nie je zvláštne, že lokálna populácia vyhynula práve v jednej doline v Belianskych Tatrách, kde máme už dlhé roky úplnú uzáveru?
V 80. rokoch som strávil nemálo nocí v horolezeckých bivakoch, už vtedy ma prekvapilo, že kamzíky – údajne nesmierne plaché zvieratá – s nami nažívali bez zjavného stresu, pokojne sa pásli pár metrov od nás. Nie je to len moja skúsenosť, ale kamzíčia rodinka išla so mnou dlhé kilometre vzdialená len na pár metrov, až mi začalo vŕtať v hlave, či si nejako odvodili, že orol ich mláďa v blízkosti človeka jednoducho neuchmatne (ale chápem aj ochranársky pohľad, že by mi niekto vyčítal, že aj ten orol potrebuje niečo žrať)…
Čo nie je zakázané, je dovolené
Aj keď je jasné, že tieto moje pozorovania sú v najlepšom prípade tzv. „anecdotal evidence“ a nedá sa to zovšeobecniť, prichádzame k dôležitému bodu mojej úvahy:
Z našej ústavy vyplýva, že štátne inštitúcie môžu robiť len to, čo im vyplýva zo zákona, v protiklade s tým, môže občan robiť čokoľvek, čo mu zákon vyslovene nezakazuje. Z tohto pohľadu sa javí, že Správa TANAPu pri obmedzení slobody pohybu neúmerne prekročila svoje poslanie a namiesto toho, aby primárne bránila škodlivej hospodárskej exploatácii územia (developerské projekty, vrty v ochrannom pásme, poškodzovanie koloritu krajiny, pytliactvo a zber plodín za účelom zisku), alebo rozšírila tých hanebných 600 hektárov vlastného lesa v režime PBOL na väčšinu svojich hospodárskych porastov, tak drasticky obmedzuje pešiaka (turistu, či horolezca). Asi by bolo spravodlivé povedať, že Správa TANAPu bohužiaľ nerozhoduje o tých projektoch (stanoviská majú len odporúčací charakter) a v tomto má prsty celá plejáda orgánov ochrany prírody, ale vo veci obmedzovania turistov a horolezcov je kritika na mieste, keďže rétorika dnes už odvolaného riaditeľa bola jednoznačne antagonistická a turisti aj horolezci mali právom pocit, že sú považovaní za „škodnú“.
Ak chcete takto zasahovať do slobody pohybu jednotlivca, ktorá je zakotvená aj v Deklarácii ľudských práv OSN, musíte mať nepriestrelné argumenty a vy ich musíte predložiť, nie je úlohou verejnosti tráviť čas pátraním po vedeckých prácach, vy musíte skladať účty a poskytnúť pádne dôvody.
Treba si uvedomiť, že človek je z biologického hľadiska dvojnohý živočích a odjakživa bol súčasťou prírody. Asi nikto nespochybní fakt, že pre jeho duševné a fyzické zdravie je pohyb v prírode priam nenahraditeľný. Rýchlosť chôdze je pre prírodu väčšinou akceptovateľná a zver sa jej vie prispôsobiť. Konfliktné situácie omnoho viac hrozia pri lyžovaní v hlbokom snehu, jazde na bicykli z kopca, či pri paraglajdingu, lietaním s dronmi, tam mi pripadajú obmedzenia ako logickejšie opatrenie, v tomto článku obhajujem predovšetkým práva chodca a lezca.
Pohľad odborníka z terénu
Okrem prípadných autorov už spomínaných vedeckých pozorovaní, ktoré by kvantifikovali dopad existujúcich opatrení, najradšej by som viedol dialóg s niekým, kto sa venuje terénnemu výskumu, kto má v náplni práce priamo pozorovať živočíchov v teréne, kto je odborníkom na ich správanie, kto vie, kde sa vyskytujú počas roka, pozná príčiny ich reakcií, aj sezónnu migráciu, aj interakcie s ľuďmi.
Strážcovia prírody tiež poznajú svoj revír, mali by vedieť, kde by sa mali zriadiť refúgiá, kam by neviedli ani značené chodníky a nesmel tam okrem občasného profesionálneho výskumníka nikto vkročiť.
Štatistiky návštevnosti
Návštevnosť národného parku vyzerá tak trochu ako pyramída. Dajme si názorný príklad. Predstavme si, že jej základňa takej pyramídy je Smokovec, tam bude najviac návštevníkov. Obrovské masy ľudí prídu aj na Hrebienok. Dosť veľké čísla uvidíme na Rainerke a Studenovodských vodopádoch. Výrazne menej ich bude na Zamke a ďalší významný pokles uvidíme na Téryho chate. Teraz zrátajme tých, ktorí pôjdu na Sedielko alebo Priečne sedlo, ešte menej ich pôjde na (ilegálne) Baranie sedlo. Také sčítanie sa už robilo, čím ďalej od civilizácie, tým viac sa znižuje počet turistov a môžeme hovoriť o exponenciálnom poklese.
Teraz si predstavte, že nebude existovať zákaz opustiť značený chodník. Koľko ľudí pôjde na Pfinnovu kopu, či Pyšný štít? Stále vyjde väčšina len po chaty, bude chodiť na vyznačené štíty, pôjde tam, kde sú reťaze, no nápor sa zmenší, lebo pre záujemcov o vysokohorskú turistiku sa ponuka rozloží na zhruba 100 štítov po celých Tatrách.
A teraz si predstavte, že zrušíme zimnú uzáveru. Áno, najprv sa o niečo málo zvýši počet obetí na zľadovatelých svahoch a v lavínach, potom laickej verejnosti začne dochádzať, že v záujme vlastnej bezpečnosti by mali nechať vysokohorské prostredie len pre skutočne zdatných, znalých a vybavených ľudí.
Čo sa stane s prírodou?
Nič. Žiadny druh nevyhynie. Ak urobíme niekoľko rozumne zvolených rezervácií, kde sa porušenie zákazu vstupu bude trestať drakonickými pokutami, som presvedčený, že zveri v Tatrách neubudne. Ale merajme to. Pracujme s číslami a urobme opatrenia podľa toho, ako sa to celé odrazí na situácii priamo v teréne.
Najatraktívnejšie štíty by mohli dostať obmedzenie počtu denných návštevníkov, na Gerlach treba spraviť jednosmernú feratu.
Ak pracovníci ŠOP objavia niekde zahniezdený pár vtákov, ktoré sú háklivé na vyrušovanie, oblasť sa počas hniezdneho obdobia (ale nie dlhšie) uzavrie ad hoc. Porušenie zákazu vstupu na takéto miesto nech je aj trestný čin s vysokou pokutou a zákazom vstupu do chránených území na 5 rokov.
Mimochodom, ak chcete naozaj zachrániť tatranskú prírodu, musíte zrezať tú pyramídu návštevnosti z opačnej strany: Zrušte lanovky na Hrebienok, Skalnaté pleso a Solisko. Zakážte vjazd autom na Štrbské pleso (okrem ubytovaných), prípadne vybudujte špičkovú verejnú dopravu po celých Tatrách a zakážte vjazd jednodňovým náštevníkom aj do Lomnice, Smokovcov či celú Cestu Slobody.
Aha, toto si netrúfate, však? Tak prečo sa vybíjate na vysokohorských turistoch a horolezcoch, ktorých je oproti tým výletníkom len zanedbateľný zlomok?
Mentálny blok
Všimnite si, že turistické a horolezecké spolky sa snažia vysporiadať s týmto návštevným poriadkom po svojom, oponujú a navrhujú kompromisy, v ktorých napr. navrhujú podmieniť lezenie a VHT absolvovaním kurzov a pod.
S týmto by sme už mohli konečne prestať! Kurzy hovoria o bezpečnosti pohybu a pobytu v horách, no takmer nijako nesúvisia s ochranou prírody. Kvôli týmto paškvilom máme svetový unikát, že na najvyššiu horu krajiny máme obmedzený prístup kvôli ochrane prírody, ale de facto tam je vstupenkou túra s horským vodcom, ktorého si v každej inej civilizovanej krajine najímajú kvôli bezpečnosti v horolezeckom teréne. Tomu sa hovorí Absurdistan.
My sme si na tieto nelogické veci už bohužiaľ zvykli. Keby ľudí zavreli do kobky na 10 rokov a stále im tam nosili jedlo, po čase by si väzni už tak zvykli na svoju celu, že by si hádam ani nevšimli, že dvere sú odomknuté, nikto ich nestráži a nikto im ani nebráni v odchode.
My sme si na všetky tie regulácie a obmedzenia pohybu tak zvykli, že ich považujeme za normálnu súčasť života. Ale to je len mentálny blok. Prirodzený stav je, že môžete kráčať kamkoľvek, slobodne a iba vo veľmi ojedinelých a striktne zdôvodnených prípadoch, bude vstup zakázaný, a aj to sa bude regulátor veľmi okúňať, červenať a hlboko sa ospravedlňovať.
Pripomeňme si to ešte raz. Problém ochrany prírody v národnom parku je plošné vyťaženie drevnej hmoty pod zámienkou spracovania kalamity, developeri, čo menia krajinu na preľudnenú betónovú púšť (na štýl Jasnej), atrakcie vo forme lanoviek, zjazdoviek a ohyzdných rozhľadní na nezmyselných miestach, teda eldorádo, kvôli ktorému lobysti blokujú prijatie zonácie.
Nie je to peší turista, ani horolezec, dokonca ani v prípade, keď niekde potichu bivakuje (bez rozkladania ohňa a bez stôp vo forme odpadkov a nezakopaných fekálií). Zrušenie zimnej uzávery neohrozí faunu ani flóru, slobodný pohyb mimo značených chodníkov zostane len marginálnym problémom a rozloží prítomnosť vysokohorských turistov z niekoľkých dostupných štítov na ďalšie, kam sa dnes aj tak chodí, ale s rizikom pokuty.
Je to len mentálny blok, keď si niekto myslí, že kompromisom má byť bumážka z horolezeckého klubu o absolvovaní nejakého kurzu, o poistení a iných prejavov dlhodobého pobytu „v kobke“, rozumej s obmedzeniami činnosti. Myslím si, že VHT v návštevnom poriadku ani nemusíme spomínať. Prečo? Lebo čo nie je zakázané, je dovolené. Ak sa VHT v nijakých zákonoch nespomenie a nebude zakázané, vôbec ho netreba spomínať, lebo to je bez ďalšieho legálna činnosť, ako to predpokladá aj Základná listina ľudských práv.
Nech sú zatvorené konkrétne oblasti, dobre vybraté na základe pozorovania v teréne, kde sú hniezdiská, či iné dôvody.
Ak budú nejaké oblasti príliš zaťažené, nech sa zavedie povinná registrácia na výstup s poradovníkom, nech sa aj vyberá vstupné a investuje sa do zlepšovania turistickej infraštruktúry, teda mostíky, reťaze a kramle, protierózne opatrenia, kompostovacie toalety, bivakovacie búdy vo všetkých dolinách; a to ešte navrhujeme, že KST preberie na svoje plecia turistické značenie a naše OZ postaví tie útulne a bivakovacie búdy. Dnes je bivakovanie v tejto kolibe v Račkovej doline ilegálne, čo je tak trochu bizarná situácia.
Oslobodenie pohybu nech sa týka aj turistiky na lyžiach, kým nehovoríme o tom, že si chce niekto jazdiť pomedzi stromy v lese, toto ale vyžaduje už odborné upresnenie.
Spojenci
Pamätajte – ak budete vyháňať turistov a horolezcov z prírody, automaticky sa oberáte o prirodzených spojencov. Ľudia chránia to, čo milujú, ale nemôžete milovať niečo, čo vám niekto urobil nedostupným. Človek má najväčšiu motiváciu dodržiavať pravidlá, ak mu ich dobre vysvetlíte a naopak, zlé, nepodložené zákony znižujú autoritu právneho systému ako celku.
13. článok Deklarácie ľudských práv, kde sa spomína sloboda pohybu, je dôležitejší, ako by si mohol ktokoľvek myslieť. Ak chceš obmedzovať základné ľudské právo, musíš mať sakramentsky dobrý dôvod, podložený číslami, faktami a dôkazmi.