Právo kráčať

Milovník prírody rád strpí zdôvodnené obmedzenia, napr. keď zošliapaním pôdneho krytu hrozí zničenie vzácnej rastliny, či plašením na hniezdisku dravca zachladne znáška. Ale v civilizovanej krajine by nemali byť plošné, ani časovo neobmedzené zákazy, a tak by sme to chceli aj na Slovensku.

Doteraz sme boli svedkami, že turista mohol byť pokutovaný na lesnej zvážnici, na ktorej sa môže pohybovať pilčík, alebo poľovník na terénnom aute, hoci o tom, kto tam viac uškodí prírode, asi nepotrebujeme dlho diskutovať. 

Dôraz ochrany prírody by mal byť v tom, aby nebola ničená hospodárskymi záujmami, peší chodec môže až na odôvodnené výnimky vkročiť takmer kamkoľvek bez toho, aby predstavoval akékoľvek riziko. Na túto tému sa vyjadrilo už viacero autorov a osobností, dobrým príkladom je tento článok.

Vstup do zverníc

Zvernice nemajú mať ploty na to, aby bránili ľuďom vstupovať do lesa, ale aby udržali zver na stanovenom území (o ich „prospešnosti“ vzhľadom na možné narušenia biokoridorov by sa dalo tiež diskutovať, ale to je téma na iné fórum).

Nie je možné ani žiaduce, aby si niekto budoval súkromné dŕžavy (často na pozemkoch vo vlastníctve štátu a teda nás všetkých) a bránil občanom využívať ich práva, ktoré im vyplývajú zo zákona.

Turisti, cyklisti, hubári, ktokoľvek má právo pohybovať sa v zverniciach a ich prevádzkovatelia by sa mali zdržať nielen akéhokoľvek šikanovania občanov, ale vybudovať im aj pohodlné vstupy na cestách a chodníkoch. Nech nám slúži za príklad ako sa vyriešil v prospech verejnosti prípad malokarpatskej zvernice Biela Skala. 

Právo bivakovať

Nehovoríme o kempovaní, hovoríme o práve prespať v prírode v stane či bez, kdekoľvek mimo obytných zón, najviac dve noci za sebou na jednom mieste, so zákazom hlučne sa správať, s povinnosťou nezanechať odpad, zakopávať fekálie a chrániť prírodu pred požiarmi.

Navyše treba asi dodať, že drvivá väčšina turistov nezvykne chodiť na viacdenné túry a obavy pred „nájazdmi“ más návštevníkov, ktorí budú vo veľkých skupinách kempovať v prírode, nie sú podložené.

Najfrekventovanejšie a najvýznamnejšie trasy by si zaslúžili podporu vo forme zlepšenia základnej infraštruktúry (prístrešky, stoly s lavičkami, suché toalety atď.).

Právo chodiť (šliapať) po zjazdovkách

Lyžiarske zjazdovky sú obvykle vybudované na štátnych pozemkoch, prechádzajú nimi často značené turistické chodníky, a predsa sa skialpinisti stretávajú s neprimeranými obmedzeniami.

Aj keď pripúšťame, že toto je zložitejšia téma, a ani skialpinisti (najmä niektorí nespratní jednotlivci) nie sú tak celkom bez viny, aj tu treba povedať, že pri dodržaní niektorých pravidiel slušnosti a zdravého rozumu, treba aj v tomto prípade obhajovať slobodu pohybu.

Viac k tomu povieme neskôr.

Povinnosť zanechať prírodu bez stopy

Je nezmysel požadovať iba práva a nevšímať si negatívne stránky turistiky. Po nezodpovedných turistoch nachádzame odpadky ako fľaše, konzervy, ale aj vreckovky a fekálie. Prírode škodí zošliapávanie pôdneho krytu/erózia v citlivých územiach, či vyrušovanie vzácnych živočíchov v rezerváciách. 

Budeme podporovať osvetu zo strany štátnej ochrany prírody, turistických a iných športových zväzov.

Zodpovedné správanie budeme aj sami propagovať cez príslušné stránky, ako je napr. Nezanechaj žiadnu stopu. 

Budeme šíriť zásady správania sa na útulniach, naše desatoro sa už aj s menšími úpravami šíri cez rôzne línie na Slovensku.