Partia oddaných dreveničiarov začala zachraňovať túto pastiersku kolibu už pred štyrmi rokmi, kedy jej do úplnej skazy veľa nechýbalo – prepadnutá strecha, zhnité zruby a strata pôvodného účelu.
Chalani okolo Borisa Hochela, Kuba Hubu a ďalších, opravili krov, väzné trámy, zhnité zruby vymenili za nové, ktoré bolo treba ručne vykresať.
28.5.2023 sme sa k nim pridali s partiou z nášho OZ, k tradičným pracantom ako Braňo, Phalike, Maťo so synčekom Hugom, sa prvýkrát pridala Katka z Martina.
Keď sme boli v Sliači, Katka volala, že je na mieste, z hory ručí medveď, a že kde sme. Tak sme jej povedali, že nech zatiaľ urobí oheň, my o chvíľu dorazíme. Cestou hore Hrochoťskou dolinou mal Phalike našťastie dobrý zrak, lebo pri horárni Bátová uvidel ženskú postavu, ktorá vláči drevo, tak sme zacúvali a naozaj to bola Katka, nevedela, že bolo treba zájsť o 500 metrov ďalej.
Pri kolibe sme sa postretali vo väčšom počte, aj s pôvodnou partiou dreveničiarov sme dlho sedeli pri ohni, kým nás nevyhnal dážď. Väčšina prespala v senníku poniže, Phalike v kolibe, ja som si natiahol tarp. Lialo celú noc, klopkanie dažďa príjemne uspávalo. Moju fotogalériu si môžete pozrieť na tomto linku.
V sobotu dopoludnia sme ešte párkrát zmokli, demontovali sme plechy zo severnej strany koliby a začali natĺkať šindle.
Ja som sa snažil všetko podstatné zachytiť na video, celú akciu si môžete pozrieť tu:
Za zmienku ešte stojí fakt, že YouTube sa nejako zbláznil a do vydania tohto článku si video pozrelo už 75.000 divákov(!).
S Kubom a Phalikem sme išli na Majerovú, kde sme núdzovo spevnili rozpadávajúci sa senník, ktorý budeme opravovať na najbližšej akcii. Kedysi tu stáli desiatky senníkov, ale medzičasom stratili svoju hospodársku funkciu a tento jeden je jeden z posledných, ktorý ako-tak ešte stojí. Lúka Majerová patrí určite k najohromujúcejším miestam na Slovensku, tá krása až vyráža dych.
Kým sme boli preč, ostatní výrazne pokročili v šindľovaní.
Kubo odmeral zlomený väzný trám na Majerovej a zo staršej guľatiny sme ho začali kresať, aby sme si nabudúce ušetrili čas.
V nedeľu natĺkol Boro posledný šindeľ, zatiaľ čo partia upratovala stopy po viacročnom snažení, zvyšky po tesaní, rôzne kláty, to všetko bolo treba dať na jedno miesto, resp. nechať zhniť v lese, čím sme dali aj lúku do pôvodného stavu, aby sa dalo opäť všade kosiť, či pásť.
Odhrabávali sme zeminu spod stien koliby, aby sme do vzniknutej medzery vložili suchý múrik z andezitu, vypratali sme samotnú kolibu a z väčšej časti je práca dokončená, posledný krok bude vytvoriť štít nad vchodom, potom sa už bude dať bez akýchkľvek problémov použiť aj ako núdzová útulňa pre turistov.
Bola to nezabudnuteľná akcia, dokončili sme všetky naplánované činnosti už v nedeľu a dobrá správa je, že miestni obyvatelia sa tiež nadchli našou prácou a prisľúbili nám pomoc, keď budeme potrebovať vyviezť materiál na Majerovú.
Video zo začiatku záchrany koliby: