Rozmohol sa nám tu taký „nešvar“ – zvernice, ktorých majitelia si vyhradzujú veľké lesné plochy a bránia turistom, cyklistom, hubárom a obecnej verejnosti, aby mohli do nich vstupovať, čo vlastne odporuje zákonom Slovenskej republiky. Zvernice totiž majú za úlohu brániť migrácii zveri, nie pohybu ľudí.
Je to také naše špecifikum, lebo počas mečiarovskej a smeráckej éry sa nám na Slovensku vykryštalizovali také svojské postavičky s napojeniami na papalášov, traduje sa, že najčastejšie hobby poslanca Národnej rady je (bolo?) poľovníctvo. Pre tých papalášov bolo aj typické, že si cez nominantov SPF vedeli vybaviť lukratívne poľovnícke revíry tak, že nielenže odtiaľ vytlačili miestne poľovnícke združenia, ktoré sa o ten revír starali desiatky rokov, ale vybavili si dokonca aj nižšie nájomné, ako by zodpovedalo reálnej cene. Na poľovačkách sa potom dojednávali pokútne kšefty a táto čudná kasta sa nikdy necítila dobre v blízkosti bežných ľudí, preto aj toľká túžba ohradiť si obrovské plochy lesa a nepustiť tam verejnosť.
Združenie Sloboda pohybu chce pracovať na tom, aby podľa vzoru zvernice Biela Skala v Malých Karpatoch, fungovali prakticky všetky zvernice na Slovensku, samozrejme nie zariadenie ako je Zubria zvernica, lebo nikto sa nebude dobýjať tam, kde je jej ústredná časť s výbehom zubrov. Ale tá zvernica pri Topoľčiankach má aj ochranné pásmo a odtiaľ pochádza fotografia, ktorú si môžete pozrieť vľavo. Bolo by zaujímavé vedieť, podľa akého zákona by chcel niekto trestať porušenie zákazu vstupu. Ešte zaujímavejšia je zmienka o intenzívnej poľovnej ploche, kde je nebezpečenstvo streľby, lebo zákony sú ohľadom toho, kam a za akých okolností smie poľovník strieľať, dosť jednoznačné.
Turistická verejnosť sa isto nemieni zmieriť s takýmto feudálnym ponímaním vlastníctva, veď zvernice sú veľmi často umiestnené na prenajatých štátnych lesných pozemkoch a niekto nám tam bráni chodiť po vlastnom majetku (prípadne sa dozvedáme o machináciách, pri ktorých si pár vyvolených vybavilo odkup za podozrivo nízku cenu ).